Where will he go and what shall he do, when midnight comes around?
Vážim si ľudí, ktorý sú
odhodlaný, majú svoj názor, ale sú ochotný k diskúsii (okrem Levočanov, to
z princípu nejde). Kedže je člověk omylný, je smutné, ak si to kto nevie
priznať. Veď aj múdry schybí… Plietol sa professeur Droppa, a tak nádo dôverovať
doktorovi Vlčkovi. Ale keď zlihá aj on? Čo potom? Nechať sa inšpirovať prírodou?
To už zahorel obzor nad DD a my sa začali trepať Chrámom Slobody. Že vraj preto, bo ľen
tuná sa môže človek cítit slobodný… Veru niečo pravdy na tom bolo. Dlho som
nebol na mieste, ktoré by malo kúzlo statickej elegancie ako toto. Akoby nič
nebolo naviac, každá krivka mala svoj zmysel, farby delikátne prechádzali tak,
aby burcovali predstavivosť, a čo sa zrútilo v konaní času, malo tiež
svoje nespochybnitelné miesto… Jedno viem isto, ak by všetci tý, kto študujú
estetiku, umenie a architektúru aspoň raz navštívili podobné miesta, asi by
prestal exsistovať gýč… Niet čo dodávať, teším sa na ďalší polnočný trip v zakázaných dimenziach! Niekedy
je veru lepšie nechať vrtačku spať do ranného brieždenia…. (phs. by Trtkač)
