Ruleta

Dobre je nám, my slobodný mládenci, my ideme kedy chceme za dievčenci, a čo vy ženáči, ženáči, vy musíte doma, pri tých vaších drndách, drdulienkach, drndach sedávaci….

Je zima a tak som nasadil rýchlejšie tempo. Cestou stretávame Erika a tak sa nielenže tempo zrýchľuje, ale aj rozhovorom čas zdánlivo kráti….Už o dve hodiny od auta vstupujeme do chaty, kde nás Klingáč víta pálenkou a je mi jasné, že sa zas stretneme aj so squadrou zo začiatku mesiaca…. Ideme spať, no ráno je neúprosné, a tak ani nevnímám rozdiel medzi tým, čo už bolo a tým, čo by som chcel eště prespať.

Hore hájom pod vodný žlab z Ušatej a sic na Ruskú ruletu, ktorú sme s Pjótrom chceli prejsť už minulý rok, ale to by „zhoda okolností“ nesmela jeho zanechať v Jesu a mňa zaviať s Pirem do Nízkých na Lakôtku…. Pod nástupom zistím, že nemám pikle a tak eště raz dole na chatu a pekne všetko nanovo… Delikátný kolmý kút, ktorým viedla postaršia Jacova hákovačka, vyzerá prívetivo, no na druhú stranu by som musel byť inačí pán, aby to bolo celkom na kľud! Ej bisťu, povzdychnem si a už pokúšam štastie. Zpočiatku to aj ide, no keď chcem cvaknúť druhý nýt, zrazu letím a zastavím sa až mačkou o Pjótrovo rameno. Pochybný prvý spit drží a tak dávám ďalší pokus napriek nepriazni Fortuny.

pár metrov vľavo od kľúčového kútika vedie nepríjemná dĺžka Metrixu - lezie Bača (f. P. Pavlíček?)

Končí to dosť podobne a tak prenechávám borcovi. Ten si vie zahrávať a aj keď i jemu niesu hviezdy naklonené, tak nakoniec predsa len môže pokračovať lahšiou stienkou nad kľúčom hore žlabom. Čo sa potom muselo diať v jeho hlave, nechcem aj cez svoju bujnú fantáziu vedieť, ale spätne mi je jasné, že borec musel celkom iste zatnúť zuby. Ďalších 40 metrov totiž nielenže vysóloval, ale hlavne sa neposral. Lezenie v kolmých drnoch a komínku nebolo sice ťažké, ale veľmi delikátné. Uznávám, že v Šabli boly V+ tažšie, ako tuná táto VI, ale aspoň išli odistit... Keď som doliezol na ďalší štand za Pjótrom, bolo mi jasné, že buď vytraverzujeme na hranu, alebo sa aj napriek nemožnosti istit pustím do ďalšej dĺžky. Zpočiatku to vyzerá dobre, ale keď na ďalších 50 metroch obviažem len primrznutý loker a obhodím jeden drn poistený icehookom, začínám mať obavy, aby som vôbec našiel miesto na štand. To sa nakoniec predsa len darí a Pjótr nielenže sa s tým nemaže, ale ihneď pokračuje hore k hrane. Musíme nakoniec kúsok súčasne popoliezť, ale to už mi je všetko jedno, aj keď nado mnou v spárke sú len dva frendy, akože jediné pojítko na tej 60metrovej štreke za vytúženým cielom. Pred koncom sa mi eště vyzúvá mačka, ale nenechávám sa odradit a ako majster šonták vzlínam hore ….

Ďalší deň naburácame do Poldovej Chrudimskej cesty, no menšia strata smeru nás vedie do komínka ukončeného už na pohľad nepríjemnou širočinou. Balíme a až při zlanení zisťujeme, že stačilo prekročiť za hranu a valiť obrovským komínom ďalej, no nič, niečo musí ostať na budúce…. Deň nekončí a tak Pjótr ide s borcami na ľady a ja na Žeruchy. Skúšam ruské tempo, no čím vyššie, tým horšie sa dýchá a tak ostávám len u tempa svojského. Púšťam sa do akéhosi žlabu a je mi jasné, že v tom slnečnom pekle sa ozaj zapotím. Cez rôzne žlaby a stienky sa dostávam až pod štítovu stienku, ale netrúfam si. Zostup ma vedie kolmým komínkom kamsi na sever a tak ďalej kľučkujem až nad akýsi žulový breh s dlhými kolmými stenami. Kosovka vyzerá, že drží a po menších peripetiach s lanom môžem ďalej pokračovať po zemi. Biele pleso vyzerá celkom blízko, ale chyba lávky. Prejsť cez neustále sa prepadajúci sneh v kosovke, nielenže podlamuje moje nohy, ale aj morálku. Uprene však hľadím kupredu a ku konci už skúsene našlapujem a odhadujem miesta s pevnejším podkladom… Než sa vrátim na chatu vydím doliezať Šviháka a Máru Weberovku na rebrík a prajem im príjemný bivak. (nakonec nielenže vykopali jaskyňu, ale ani nezmrzli)…. Na večer nám Tomáško sľubuje pätnásť báb a tak sme v očakávaní, že dorazí švédska opalovacia repre, ako by povedal Petříček… No baby dorazia, ale lepšie by bylo, kebyže im bolo o 15 rokov menej… Večer prechádza v menší žúr a my sa dozvedáme zaujímavé informácie od Santusa ohľadom lezenia, od Tomáška ohľadom chaty a keď zabriedneme do rozhovoru s Erikom, ten nás poučí, ako by mala vyzerať správna jednička ala Jaco, prečo na staršiu generáciu navadzuje i čásť mladých a tak sa udržuje skôr tradícia hákovačiek, než moderného prístupu vo smysle volného lezenia a tak vôbec, ostatne ako to vždy býva, keď je prítomna pálenka…..V noci ešte omylom zaspím v cudzom spacáku, ale triezvi poliak so svojim: to je moj špiwor, ma z neho vyháňa. Však vesta stačí, nie?

cesty vľavo od Weberovky (tatry.nfo.sk)

Posledný deň aspoň na mňa doľahli všetky zažité útrapy, a tak som aspoň psychicky na dne. Naproti tomu Petříček s Mauglím plný entuziazmu a s posmechom k mojej osobe valia na Hranu Weberovky… My s Pjótrom sa plácame v Nas nedoběgať, kútiky to su pekné, ako stvorené na zimnú zubarinu. Na druhom štande mám kopu času a tak s čím dál vetším premŕzaním sa moje funkcie minimalizujú len na chabé myslenie nad základnými princípmy života, hranie si s prstami a potom, čo na mňa začnú padať prachové lavínky, cítím ako pomalu upadám v spánok a do hlavy sa mi derie len jedna, dve myšlienky, čo tu vlastne robím, a do frasa prečo? Mám sto chutí povedať dosť, ale uvedomujem si, že bez boja neutečiem. Nuže pamodaj šťastia a opäť upadám do akéhosi psychického delíria. Na Pjótra všetko doľahlo o štand vyššie, a tak na koniec preberám štafetu i ja. Záchranou je mi Ľavé Ypsilon a Petříčkova posmešná otázka, prečo sme tak pomalý….

Na cestu z chaty domov sme ešte pribrali Haryho a už vo veselšej nálade riešime, prečo, že to vlastně všetko robíme. Prečo sa pachtíme za horolezectvom v pravom slova zmysle, keď viac len trpíme a huntujeme telo v tej prekliatej zime! Šmíďák tvrdil, že: Riziko, to je potrava pro duši. Vybát se a fyzicky se vydat… Pak jsem hodný a docela příjemný člověk. Pak se všechno srovná, získá to správne proporce a já jsem zase normální. To je celko iste pravda, ale my sa záverov vlastne ani radšej nedoberáme a končíme u dievčencov a vôbec všetkých tých príjemnejších záležitostí. Nočnou cestou nás do reality vracajú floydi, keď mňa (oprávnene) obvinia z banalného priestupku na naprosto prázdnej ceste a potom ešte raz pochybujú o mojej triezvosti pri svojskom zaparkovaní auta pred domom. Prístroje však nakoniec dokázali, že niesom ani feťák, ani alkoholik a možem len skonštatovať, že by nemuseli buzerovať a my im platit….

Video ze začátku měsíce – Drytoolbouldering pod Kežmarákem:

http://www.stream.cz/video/553205-drytoolbouldering

Důležité datumy:

23.2. – UJD + Ty Syčáci v (tuším) Metru, rutika a tak, zapití přelezů z Chorra…

4-6.3 – sme od Ferneta pozvání na soukromou „oslavu“ MDŽ na Brnčálu a jak sám řekl, bude se jednat o ťažký žúr, zajištěné jsou dvě kapelky, max. 150 lidí a nám dal toleranci 20ti kusů lidského dobytka, baby prý lepší (což je logické)

28.12-1.1 – máme domluvenou povalu na Silvestra, neplatí se extra poplatek za silvestrovskou noc, taže klasicky za 6,5E, lezba a pak opět oslava na do té doby zrekonstruovaném báru v dolních částech Brnčálky