Čiarka za čiarkou

Len pre koho to? … Však veď Dunaj bude ešte dlho tiecť…

Kedže všetko začíná v štvrtok večer, ani tento tomu nebolo ináč. Tentoraz nás nechali i po zatváračke, výmenou za upratanie využívaných priestorov. Od mladšieho brata som tak za odmenu k tomu dostal pusu od dědečka! Vari by ho čert pratal, somára rídkého!... Čím bolo neskoršie, tým chuť rástla, postupne ľudí odpadávalo, ale aspoň Janko ostal a naučil ma ako neverbálne akémusi ťukesovi rídkému vysvetliť, že sa s ním už nechcem ďalej zhovárať. Kedže je Našinec učenlivý, dobre si všetko zapametal….

Ráno bolo zlé, ani nie dve hodinky spánku a Našinec musel ísť meriať kdesi do jaskyne. Naštastie všetko rýchlo prešlo a už bol ta tam na lúke v Rudici. Všade plno ľudí, ale nechápem přeco tak zle, ba či eště horšie liezli, tyrani trafený… Jeden robil frky, skoky a až náletom cestu udolal, somár buchnutý! Našincovi spánku nedopriali a tak sa išiel trápiť tiež. Nakoniec aplikoval s tým rídkým Petrom Žanda slap. Prehovorili aj hlavu a tak si dopriali zážitku ezoerotického. Príjemné kroky a keď člověk pouvažuje z ničoho nespadne.

Ďalší deň bolo horšie. S Petrom sme naburácali do vraj Alpské, no čo vám ale budem vravieť, takú by Našinec v Alpách ani len nenastúpil. Jedna skoba mu ostala v ruke a potom, keď aj toho druhého odvážlivca istil a zdálo sa mu, že tomu ošípanému cesta dobre papá, poslal ten chalan rídký na štand smršť a Našinec len sotva stíhal tancovať čardáš…Na Rorejsoch už bolo lepšie, nič nás nezdržovalo a keď Našinca, pustil i Mauglího prúser, mohlo to teľa jebnuté zkonstatovať: "Sakra, senziš, bezviš"….a pokračovať na Neznámou, kde po druhej obhliadke zistil, že Našinec je len debil buchnutý, lebo miesto toho, aby kedysi liezol logicky, nasral sa do priameho smeru, márva šedivá! Tentokrát to už šlo pekne a škoda len, že skály, čím vyššie, tým viac ubúdalo…Nepríjemné je, keď robíte ťažký krok a dole na vás mláděž mantavá jednohlasne kričí: „Spadni, spadni, spadni“… a naozaj, pri prepadávaní do stromčeka Našinec skoro spadol… Petra vrcholný majsterštik krasovej dekadencie natoľko zaujal, že vravel: „Pána beka, čo si buchnutý? Na budúce viac hútaj, somár jebnutý! Veď takým lesom behajú dnes aj pojašený vlci!“ A ozaj, o chvíľu bol narozdiel od Našinca hore. Tomu poslal sice eště darček, ale ten zrobil iba dieru v asfaltke a sám sa odpratal preč… Ďalej zkúška štastia v Odyssei, ale to šlo Našincovi veľmi pomalu. Nakoniec všetko dočistil, program vymyslel a s Petrom radšej v prichádzajúcej tme odišiel na posledné povyraženie na Kateřinský prst…Potom sa ich cesty rozišli a každý v tme pokračovali svojím smerom. Našinec sice sľúbil, že večer odprednáša tému o Žanda slapu, kombinovanú pusou dědečkovi, ale málo Holanďanov a atmosféra ochudená o poriadnú muziku a supiš songy, tomu zabránila. Druhý deň už i ruky, tá čudná podoba ľudí, sa veľmi nechytaly, lebo tie sa deti nevedia pretvarovať, ani len keď píšu čiarku na skriňu za ďalšieho Holanďana….

P.S.: doporučujem zhliadnúť Slnko v sieti a ak budete na Kotelně, tak si v Mantáně 02/09 prečítajte parádní Bačov článok Skotská whiskey bez ledu, veľmi sa mi oboje páčilo! No a ináč sa na budúce niečo dozviete o jednom Dívkaři …

Tak a Našinec sa už pratá…